Preskočiť na obsah

Titiusov-Bodeho rad

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Titiusov-Bodeho zákon)
Planéta n Titiusov-Bodeho
rad
veľká polos
a (AU)
Merkúr −∞ 0,4 0,39
Venuša 0 0,7 0,72
Zem 1 1,0 1,00
Mars 2 1,60 1,52
pás planétok 3 2,80 2 až 5
Jupiter 4 5,20 5,20
Saturn 5 10,0 9,54
Urán 6 19,6 19,2
Neptún 30,1
Pluto 7 38,8 39,4

Titiusov-Bodeho rad, nazývaný aj Titiusov-Bodeho zákon je vyjadrenie približných hodnôt priemernej vzdialenosti (veľkej polosi dráhy) planét Slnečnej sústavy v astronomických jednotkách (AU) postupnosti

a = 0,4 + 0,3×2n (n = −∞, 0, 1, 2, ...).

Pravidelnosti v hodnotách priemernej vzdialenosti si v roku 1766 všimol nemecký matematik J. D. Titius a o šesť rokov neskôr tento zákon publikoval vtedajší riaditeľ berlínskej hvezdárne J. E. Bode. Ako je vidieť z pripojenej tabuľky, toto pravidlo celkom dobre platilo pre vtedy známe planéty, s tým, že pri Saturne bola už pomerne veľká odchýlka a pre hodnotu n=3 neexistovala žiadna známa planéta.

Po objavení prvej planétky Ceres sa zdalo, že bol chýbajúci člen radu nájdený; to však veľmi skoro objavy ďalších podobných telies vyvrátili.

Na toto pravidlo sa dnes pozeráme ako na historickú kuriozitu. Celkom sa tomuto pravidlu vymyká planéta Neptún, zatiaľ čo Pluto do Titiusovho-Bodeovho radu zapadá.