Archaeothyris

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Archaeothyris
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Archaeothyris florensis
Reisz, 1972
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Archaeothyris je považovaný za najstaršieho známeho cicavcovitého plaza, veľmi podobného druhu Hylonomus. Objavený bol vo východnej Kanade, konkrétne v dnešnom Novom Škótsku, ktoré bolo v tom čase obkolesené močiarmi. Reprezentuje ho len neúplná lebka a kostra, nájdené na skamenenom kmeni stromu. Tieto nálezy sa radia do obdobia karbónu.

Znaky[upraviť | upraviť zdroj]

Vďaka pretiahnutej lebke s úzkym ňucháčom a veľkými očnicami pripomínal skôr jaštera ako cicavca. Od hlavy k chvostu meral okolo 50 centimetrov. Zuby boli špicaté, kolíkovité a ich dĺžka bola značne rozmanitá. Boli prispôsobené na drvenie panciera chrobákov a iného hmyzu, ktorý bol v teplých a vlhkých lesoch, kde žil, veľmi hojne. Typickým znakom Archaeothyrisa boli otvory za očnicami, ktoré pravdepodobne slúžili na úpony žuvacích svalov. Práve prítomnosť týchto otvorov, vyskytujúcich sa u všetkých cicavcov dokazuje, že skutočne ide o cicavcovitého plaza.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Archaeothyris na českej Wikipédii.