Biblistika
Biblistika je veda, respektíve presnejšie, označenie viacerých vied tvoriacich relatívne samostatný vedný odbor[1][2] (synonymum: biblické vedy[3][4]), zaoberajúci sa Bibliou (Svätým Písmom)[5]. Biblistika je teologickou[6] i profánnou[1] (svetskou, napríklad historickou a filologickou) vedou. Jej cieľom je jednak priniesť nové poznatky o Biblii, jej náboženskom, spoločensko-kultúrnom a historickom pozadí, prameňoch, pôvode, obsahu či jazyku[3], ako aj (z hľadiska „vnútrocirkevného“) „určiť text a správne výklady obsahu Božieho zjavenia obsiahnutého v Biblii“[7]. Znalec v biblistike sa nazýva biblista[8] a znalkyňa biblistka[8].
Biblistika zahŕňa (literárnu) biblickú kritiku (historicko-kritické metódy výskumu) i biblickú teológiu, ktorá skúma teologický obsah, v dôsledku čoho na Bibliu nazerá aj z pohľadu konfesionálnej doktríny a interpretácie, a jej cieľom je aj pochopenie a vysvetlenie náboženského posolstva z hľadiska konkrétnej vierouky.[1][3] Veľká časť biblistiky má preto síce nadkonfesionálny charakter, existujú však aj rozdiely týkajúce sa biblického kánonu, vnímania biblickej inšpirácie či výkladu.[6] Niektoré cirkvi Bibliu vykladajú v zmysle cirkevnej tradície či cirkevného magistéria (učiteľského úradu cirkvi), iné voľnejšie (napríklad niektoré protestantské cirkvi). Jedným z hlavných nástrojov biblistiky je biblická exegéza (výklad) Biblie.[1][3]
Pomocnými biblickými vedami sú biblická archeológia, biblická geografia, biblická história či oblasti intertestamentárnej literatúry. Úzko s ňou súvisí štúdium apokryfov, rabínskej literatúry, mimobiblických textov starovekého Blízkeho východu, gnostických spisov či patristickej literatúry.[3][4] Odborné štúdium Biblie predpokladá tiež znalosť starovekých jazykov: starogréčtiny, hebrejčiny, aramejčiny, latinčiny, sýrčiny, koptčiny a ďalších.[3]
Biblistika sa vyvinula z teológie, ktorej hlavnou úlohou bola interpretácia biblického textu. Už v patristickom období sa však pri teologickom výklade začali využívať aj niektoré svetské vedy (napríklad štúdium biblických jazykov, textová kritika a filológia). Už v staroveku badať začiatky biblickej hermeneutiky a štúdia rôznych významov Svätého Písma (alexandrijská exegetická škola, antiochijská exegetická škola). Cirkevní otcovia sa zaoberali Starým aj Novým zákonom spoločne a vo svojich komentároch upozorňovali na teologický obsah, ktorý využívali na liturgické, homiletické, katechetické a pastoračné účely. Servilný postoj biblistiky k teológii bol prekonávaný len postupne, pričom k veľkému pokroku došlo v novoveku, keď sa začali formovať špeciálne disciplíny ako biblická filológia či textová kritika.[7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d biblistika. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2001. 686 s. ISBN 80-224-0671-6. Zväzok 2. (Bell – Czy), s. 93.
- ↑ biblistika. In: Slovník súčasného slovenského jazyka. Ed. Alexandra Jarošová, Klára Buzássyová. Zväzok A – G. Bratislava : Veda, 2006. Dostupné online. ISBN 80-224-0932-4.
- ↑ a b c d e f biblické vedy. In: HERIBAN, Jozef. Príručný lexikón biblických vied. Rím : Slovenský ústav svätého Cyrila a Metoda, 1992. (Biblica; zv. 4.) S. 261 – 262.
- ↑ a b VRAGAŠ, Štefan. biblické vedy. In: Stručný katolícky teologický slovník. Ed. Ján Ďurica. Trnava : Dobrá kniha pre Teologickú fakultu Trnavskej univerzity, 2015. ISBN 978-80-7141-955-6. S. 110.
- ↑ biblistika. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
- ↑ a b biblistika. In: Všeobecná encyklopedie v osmi svazcích. Vyd. 1. Svazek c/f. Praha : Diderot, 1999. ISBN 80-902555-4-X. S. 388.
- ↑ a b BIBLISTYKA. In: Encyklopedia katolicka. Tom 2. Bar – Centuriones. Lublin : Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego, 1976. ISBN 83-86668-02-4. S. 511 – 513.
- ↑ a b biblista. In: Slovník cudzích slov : akademický. 2. dopl. a upr. slovenské vyd. Bratislava : Slovenské pedagogické nakladateľstvo – Mladé letá, 2005. Dostupné online. ISBN 80-10-00381-6.
Ďalšia literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- KOL. AUTOROV. BIBLEISTIKA. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom. 5. Bessonov – Bonveč. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr „Pravoslavnaja enciklopedija“, 2002. Dostupné online. ISBN 5-89572-010-2. S. 25 – 58.
- BIBLISTYKA. In: Encyklopedia katolicka. Tom 2. Bar – Centuriones. Lublin : Towarzystwo Naukowe Katolickiego Uniwersytetu Lubelskiego, 1976. ISBN 83-86668-02-4. S. 511 – 513.