Ján Uličiansky

Pridať odkazy
z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Uličiansky
slovenský spisovateľ, dramatik, dramaturg, režisér a vysokoškolský pedagóg
Osobné informácie
Narodenie29. október 1955
 Bratislava, Česko-Slovensko
Úmrtie3. máj 2024 (68 rokov)
 Bratislava, Slovensko
Alma materAkadémia múzických umení v Prahe

Ján Uličiansky (* 29. október 1955, Bratislava – † 3. máj 2024, tamže)[1][2] bol slovenský spisovateľ, dramatik, dramaturg, režisér a vysokoškolský pedagóg.[1][3]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Absolvoval štúdium réžie a dramaturgie na Bábkarskej katedre Divadelnej fakulty Akadémie múzických umení v Prahe. Ako režisér pracoval v rokoch 1979 – 1986 v Bábkovom divadle v Košiciach. V roku 1988 sa stal dramaturgom Slovenského rozhlasu v Bratislave, kde pracoval do roku 2007 ako dramaturg hier pre mládež, šéfdramaturg Hlavnej redakcie pre deti a mládež či team-líder dramaturgie Literárno-dramatického centra.[1]

V rokoch 1991 – 2024 pôsobil na Divadelnej fakulte VŠMU.[1] V januári 2009 ho vymenovali za profesora v odbore divadelné umenie.[4] Ako vedúci Katedry bábkarskej tvorby DF VŠMU pracoval v rokoch 2011 – 2015.[2] Po krátkej spolupráci s televíziou Markíza (2007) pôsobil v rokoch 2012 – 2018 na Odbore výskumu programu a vývoja formátov RTVS.[5]

Ako spisovateľ debutoval v roku 1974 rozhlasovou rozprávkou Aťa a jej priatelia, dva roky nato napísal hru Tik Tak, ktorú neskôr prepísal aj do divadelnej podoby. Jeho literárnym debutom bola kniha rozprávok Adelka Zvončeková. Vo svojej literárnej tvorbe sa venuje predovšetkým detskému čitateľovi, divákovi a poslucháčovi. Je autorom viacerých rozprávkových titulov: Snehuliacke ostrovy, Máme Emu, Veverička Veronka, Drak Plamienok, Pán Prváčik, Podivuhodné príbehy siedmich morí, Čarovný chlapec, Tri hádanky (o bábkovom divadle), Kocúr na kolieskových korčuliach, Štyria škriatkovia a víla, Malá princezná, Analfabeta Negramotná, Leonardo, kocúr z ulice, Malá víla, Max a Lea, Pán Nápad zachraňuje svet. Viaceré jeho knihy pre deti boli preložené do češtiny, taliančiny, francúzštiny, ruštiny, nemčiny, litovčiny či angličtiny.[5]

Pre deti napísal aj bábkové hry Čáry Máry Fuk (1978), Janko Pipora (1983), Bohatier Kremienok (1987), Peter Kľúčik (1996), Prípad hrášok (2004), Čarodejníkov učeň (2006), Panáčik (2012) a iné. Pôvodný muzikál Veveričky,[6] na ktorom sa podieľal aj režijne, sa v Divadle Andreja Bagara v Nitre v rokoch 2007 – 2013 dočkal 92 repríz. V novembri 2008 uviedla Činohra Slovenského národného divadla v Bratislave v autorskej réžii jeho rozprávkovú hru Kocúr na kolieskových korčuliach. V roku 2010 sa v Činohre Štátneho divadla v Košiciach uskutočnila premiéra rozprávky Štyria škriatkovia a víla z jeho autorskej a režijnej dielne. V tom istom roku režíroval operu Benjamina Brittena Kominárik v Opere SND. Komédiu Zvonkohra o košickej Urbanovej veži napísal a zrežíroval pre Bábkové divadlo Košice v roku 2013.[5]

Do slovenskej dramatickej tvorby sa zapísal aj ako autor hier pre dospelých, predovšetkým divadelnou hrou Alergia,[7] ktorú uviedla Činohra SND v roku 1994, na jej báze v roku 1997 vznikol aj televízny film Alergia.[8] V roku 1998 uviedli na základe jeho scenára televízny film Obrus s monogramom.[9] Pre rozhlas napísal a zrežíroval minidrámy Kľúče[10] v rámci cyklu Čakanie na Nežnú či Aréna Verona v rámci cyklu Dozvuky Nežnej. Pôvodný rozhlasový muzikál Potlesk[11] bol vytvorený na počesť Storočnice slovenského divadla. Pre rozhlas i divadlo dramatizoval aj viaceré tituly svetovej i slovenskej klasiky ako sú Peter Pan či Malá morská víla.[5]

Na báze jeho rozprávok vznikli aj televízne seriály Snehuliacke rozprávky, Máme Emu, Hrdinovia siedmich morí. Bol autorom námetu a kreatívnym producentom detského zábavno-vzdelávacieho programu Trpaslíci,[12] vysielaného v RTVS.

Dlhé roky bol prezidentom Slovenskej sekcie IBBY. Za RTVS sa dlhé roky aktívne spolupodieľal na festivale rozhlasových hier Zázračný oriešok v Piešťanoch. Od roku 2021 bol členom Rady RTVS.[13]

Ocenenia[upraviť | upraviť zdroj]

  • 1997: Prvá cena na Medzinárodnom festivale rozhlasovej hry pre deti a mládež OIRT.[14]
  • 1981: Prémia Slovenského literárneho fondu za knihu Adelka Zvončeková.[14]
  • 1991: Cena Vydavateľstva Mladé letá za knihu Snehuliacke ostrovy.[14]
  • 1991: Čestná listina IBBY – Sevilla za knihu Snehuliacke ostrovy.[14]
  • 1998: Cena Trojruža za tvorbu pre deti a mládež.[14]
  • 2004: Certifikát za nomináciu na Cenu H. Ch. Andersena.[14]
  • 2004: Zapísanie na Čestnú listinu IBBY za knihu Pán Prváčik.[14]
  • 2009: Najkrajšia detská kniha jesene 2009 Malá princezná.[14]
  • 2013: Najkrajšia detská kniha zima 2013 Leonardo, kocúr z ulice.[14]
  • 2016: Cena Literárneho fondu za celoživotné dielo v oblasti rozhlasovej tvorby.[2]
  • 2016: Cena Márie Ďuríčkovej za šírenie autorskej rozprávky v rozhlase.[15]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b c d Ján Uličiansky [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2019-03-11, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
  2. ↑ a b c TASR. Zomrel spisovateľ, dramatik, dramaturg a člen Rady RTVS Ján Uličiansky. SME (Bratislava: Petit Press), 2024-05-03. Dostupné online [cit. 2024-05-06]. ISSN 1335-4418.
  3. ↑ Uličiansky, Ján, 1955-2024. In: Heslár SFÚ [online]. Bratislava: Slovenský filmový ústav, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
  4. ↑ Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval nových vysokoškolských profesorov [online]. Bratislava: Kancelária prezidenta SR, 2009-01-20, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d KERNOVÁ, Miroslava. Zomrel Ján Uličiansky [online]. Bratislava: omediach.com, 2024-05-03, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
  6. ↑ Veveričky [online]. dab.sk, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  7. ↑ Ján Uličiansky: Alergia [online]. Bratislava: Slovenská národná galéria, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  8. ↑ Alergia. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2024-05-06].
  9. ↑ Obrus s monogramom. Česko-Slovenská filmová databáze (Praha: POMO Media Group). Dostupné online [cit. 2024-05-06].
  10. ↑ Rozhlasové hry - Archív extra [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, Devín, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  11. ↑ Rozhlasové hry - Archív extra [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, Devín, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  12. ↑ Trpaslíci [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  13. ↑ Organizačný web RTVS [online]. rtvs.org, [cit. 2024-05-06]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c d e f g h i Ján Uličiansky : Ocenenia [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.
  15. ↑ Ján Uličiansky si prevzal Cenu Márie Ďuríčkovej na Zázračnom oriešku v Piešťanoch [online]. Bratislava: Slovenské literárne centrum, 2016-05-18, [cit. 2024-05-13]. Dostupné online.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Ján_Uličiansky&oldid=7850400“