Mešita Baňa Baši
| Mešita Baňa Baši (Баня Баши джамия) | |
| mešita | |
 pohľad na mešitu zo severozápadu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Sofia |
| Okres | Stolična |
| Mesto | Sofia |
| Rajón | Oborište |
| Súradnice | 42°41′58.24″S 23°19′21.27″V / 42,6995111°S 23,3225750°V |
| Výška | 34 m |
| Autor | Mimar Sinan |
| Štýl | osmanská architektúra |
| Vznik | 1567 |
| Stav | zachovaný, reštaurovaný |
  | |
| Wikimedia Commons: Banyabaşı Mosque | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Mešita Baňa Baši (bulh. Баня Баши джамия – Baňa Baši džamija) je zachovalá mešita zo 16. storočia, ktorá sa nachádza v centre mesta Sofia v oblasti Sofia v západnom Bulharsku.[1][2][3]
Budova má pridelený štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4][1][2][3] Mešita Baňa Baši je v súčasnosti jedinou funkčnou mešitou na území Sofie.[5][2]
Názov[upraviť | upraviť zdroj]
Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Mešita je známa aj ako Mešita Baňa bašă (bulh. Баня башъ джамия – Baňa bašă džamija),[6] Mešita Baňabašă (bulh. Банябашъ джамия – Baňabašă džamija),[5] Mešita Mullu efendiho (bulh. Джамия „Молла ефенди“ – Džamija „Molla efendi“), alebo Mullova mešita (bulh. Молла джамия – Molla džamija).[6]
Pôvod názvu Baňa Baši[upraviť | upraviť zdroj]
Názov mešity znamená v preklade „Mešita pri kúpeľoch“[7] a je odvodený od faktu, že budova stojí areáli minerálnych kúpeľov a blízkosti vyvieračiek minerálnych prameňov.[5][7]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Chrám svätého Mikuláša divotvorcu sa nachádza v centrálnej časti mesta Sofia v mestskom rajóne Oborište[8] na ulici „Kňagiňa Marija Luiza“ (bulh. улица „Княгиня Мария Луиза“ – bulevard „Kňagiňa Marija Luiza“, doslova ulica kňažnej Márie Luizy) č. 14,[8] medzi neobyzantskými budovami Centrálnych sofijských hál a Centrálnych minerálnych kúpeľov.
_(cropped).jpg)
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Mešita bola postavená z iniciatívy mullu efendiho Kadıho Sejfullaha.[6]
Väčšina odborníkov datuje obdobie ukončenia výstavby do roku 1567 na základe nápisu nad vchodom, kde je viditeľný dátum z roku 974 éry hidžry. Zvyšný text nápisu je však nečitateľný a tak nie je isté, či ide skutočne o staviteľský nápis. Z tohoto dôvodu niektorí odborníci datujú ukončenie výstavby (na základe iného nápisu v mešite, ktorého význam je však tiež nejasný) do rokov 1570 – 1571.[6]
V čase výstavby bola mešita úzko spätá so sociálnym a ekonomickým dianím v meste, keďže sa nachádzala v centrálnej časti rušného bazáru.[6][5]
V rokoch 1915 – 1917 prebehli na budove významné reštauračné práce.[6] V roku 1955 budova získala štatút kultúrnej pamiatky miestneho významu a v roku 1998 štatút kultúrnej pamiatky národného významu.[4]
Začiatkom 21. storočia prebehli na mešite reštauračné práce, ktoré sa týkali predovšetkým interiéru budovy.[6]
Charakteristika budovy[upraviť | upraviť zdroj]
Autorom projektu budovy je významný osmanský architekt Mimar Sinan.[1]
Ide o typickú tradičnú kupolovú mešitu[3][1] bursenského typu.[1] Tento typ je najtypickejším pre mešity stavané v Osmanskej ríši na území Malej Ázie od 14. storočia a na území Balkánskeho polostrova od 15. – 16. storočia.[9][7]
Je postavená z opracovaných riečnych a lomových kameňov. Medzi kameňmi sa na vyrovnávanie použili dvoj-, prípadne trojvrstvové rady tenkých tehál. Ako spojivo bola použitá malta.[6]
Hlavná časť mešity je štvorcového pôdorysu s vnútornou dĺžkou stien 15 metrov. Steny dosahujú hrúbky 1,8 metra.[6] Vo vrchnej časti sa nachádza mohutná kupola s priemerom taktiež 15 metrov.[6][3] Je posadená na tambure, ktorý má v spodnej časti pôdorys osemuholníka a vo vrchnej časti je valcového pôdorysu.[1][6] Kupola je postavená len z tehál[3][6] a zvonku je obložená olovenými plátmi.[6]
Vnútorný priestor je osvetlený pomocou deviatich úzkych vysokých okien v spodnej časti a štrnástimi malými oknami vo vrchnej časti budovy.[6]
Pri severozápadnej fasáde sa nachádza mohutná predsieň tvorená štyrmi stĺpmi, ktoré ohraničujú tri vysoké ozdobné arkády. Vo vrchnej časti je predsieň zakončená tromi malými kupolami, ktoré sú zvonku taktiež ako hlavná kupola pokryté olovenými plátmi. Predsieň sa odlišuje od zvyšku mešity architektonickou výzdobou, ktorú predstavujú ornamenty vo forme stalaktitov.[1][6] Sú nimi vyzdobené samotné stĺpy predsiene, ako aj rohy centrálnej kupole. Ozdobná predsieň bola postavená na pamiatku zosnulej manželky iniciátora výstavby Kadıho Sejfullaha. Ozdobný je aj portál vedúci do mešity a dve niky, ktoré sa nachádzajú po stranách portálu a majú s ním identický tvar.[6]
Pri juhozápadnej fasáde je mešita spojená s menšou budovou, ktorá je v súčasnosti využívaná ako kancelária imáma.[6][3] Úplne na počiatku však slúžila ako hrobka iniciátora výstavby mullu efendiho Kadıho Sejfullaha a neskôr ako knižnica.[3]
Minaret[upraviť | upraviť zdroj]
Minaret je postavený tradične pri juhozápadnom rohu budovy, teda napravo od portálu. Má jeden balkón s bohatou výzdobou vo forme stalaktických reliéfov. Netradične je riešený vchod balkónu, ktorý smeruje na juhozápad, pričom by podľa islamskej tradície mal smerovať smerom ku Kábe, teda na juhovýchod. Toto netradičné riešenie vzniklo pri prestavbe minaretu, ktorá prebiehala v rokoch 1915 – 1917. Minaret je vysoký 34 metrov.[6]
Interiér chrámu[upraviť | upraviť zdroj]
Minbar[upraviť | upraviť zdroj]
Minbar v mešite bol pôvodne mramorový, pri rekonštrukcii v rokoch 1915 – 1917 bol vymenený za drevený a pri poslednej rekonštrukcii na začiatku 21. storočia bol nahradený novým, ktorý je postavený z tehál a obložený mnohofarebnými keramickými doskami.[6]
Fresková výzdoba[upraviť | upraviť zdroj]
Mešita je v interiéri vyzdobená freskami.[1][3] Sú zachované len čiastočne pričom sú tvorené predovšetkým geometrickými dekoratívnymi florálnymi ornamentami,[7][2] ako aj úryvkami z koránu.[2] Nad vchodom do modlitebnej sály sa nachádza nadpis, ktorý v preklade do slovenčiny znamená: Ponáhľaj sa modliť, dokým ťa neprekvapí smrť.[7][2]
Štatút a dôvod pamiatkovej ochrany[upraviť | upraviť zdroj]
Kategória: kultúrna pamiatka národného významu[4][8]
Rok vyhlásenia: 1955 ako kultúrna pamiatka miestneho významu, v roku 1998 ako kultúrna pamiatka národného významu[4][8]
Dôvod pamiatkovej ochrany: architektonicko-staviteľská hodnota budovy, od roku 1998 aj umelecká hodnota budovy[4]
Oficiálny názov na zozname kultúrnych pamiatok: Džamija „Baňa baši“ (bulh. Джамия „Баня баши“, doslovne Mešita Baňa baši)[4][8]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
pohľad k mešite z východu -
pohľad na severovýchodnú fasádu budovy -
pohľad na juhovýchodnú fasádu budovy -
detailný pohľad na vrchnú časť minaretu -
detailný pohľad na časť exteriérovej výzdoby -
z interiéru mešity -
z interiéru mešity -
vnútorná časť kupole -
pohľad na budovu v noci -
mešita na historickej fotografii z 19. storočia -
mešita na historickej fotografii zhotovenej medzi 20. a 30. rokmi 20. storočia -
mešita na historickej pohľadnici z roku 1892 -
mešita na obrázku z roku 1896
.jpg)
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f g h KOLEKTÍV AUTOROV. Goľama enciklopedija „Bălgarija“. Tom. 1. A – BĂL. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2011. ISBN 978-954-8104-23-4. S. 187.
- ↑ a b c d e f KADIJSKA, Taňa; BLAŽEVA, Elena; SAVOVA, Mariana. Enciklopedija – Sofija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2017. 416 s. ISBN 978-954-8104-36-4. S. 99 – 100.
- ↑ a b c d e f g h KOLEKTÍV AUTOROV. Enciklopedija – sveštenite mesta na Bălgarija. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Naučnoinformacionen centăr „Bălgarska enciklopedija“, 2022. 706 s. ISBN 978-619-195-327-1. S. 622 – 623.
- ↑ a b c d e f Национален институт за недвижимо културно наследство. НИНКН: Списък на НКЦ в област София град [online]. ninkn.bg, [cit. 2024-06-06]. Dostupné online.
- ↑ a b c d TRĂNKOVA, Dimana; GEORGIEV, Antoni; MATANOV, Christo. Pătevoditel za Osmanska Bălgarija – Vtoro preraboteno i dopălneno izdanie. Sofia : Vagabond Media, 2012. 210 s. ISBN 978-954-92306-6-6. S. 30.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s MIKOV, Ľubomir. Osmanska architektura i izkustvo v Bălgarija – Izbrani studii. Tom. 1.. Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Institut za etnologija i folkloristika s etnografski muzej – Akademično izdatelstvo „Prof. Marin Drinov“, 2012. 398 s. ISBN 978-954-322-504-0. S. 21 – 25.
- ↑ a b c d e MINEVA-MILČEVA, Julija; ALEKSANDROVA, Elizaveta. Pătevoditel na kultovata architektura v Bălgarija – Christijanski, evrejski, miusulmanski pametnici – Čast părva: Zapadna Bălgarija. Sofia : Bălgarsko nacionalno nasledstvo – Ferdinand, 2006. 496 s. ISBN 978-954-91694-3-0. S. 118 – 119.
- ↑ a b c d e Наследството на София [online]. io.morphocode.com, [cit. 2024-06-07]. Dostupné online.
- ↑ STANISHEV, Georgi. Architectural guide – Sofia. Berlin : DOM publishers, 2019. 320 s. ISBN 978-3-86922-657-6. S. 74 – 75.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mešita Baňa Baši
