Preskočiť na obsah

Moldavská autonómna sovietska socialistická republika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Moldavská autonómna sovietska socialistická republika
Република Аутономэ Советикэ Cочиалистэ Молдовеняскэ
 Ukrajinská sovietska socialistická republika 1924 – 1940 Moldavská sovietska socialistická republika 
Vlajka štátu
vlajka
Štátny znak
znak
Geografia
Mapa štátu
Balta (1924-1928)
Birzula (1928-1929)
Tiraspoľ (1929-1940)
Rozloha
8 100 km²
Obyvateľstvo
Počet obyvateľov
572 339 (1940)
Štátny útvar
Vznik
12. október 1924
Zánik
2. august 1940
Predchádzajúce štáty:
Ukrajinská sovietska socialistická republika Ukrajinská sovietska socialistická republika
Nástupnícke štáty:
Moldavská sovietska socialistická republika Moldavská sovietska socialistická republika

Moldavská autonómna sovietska socialistická republika alebo skrátene MASSR, AMSSR či Moldavská ASSR (po moldavsky:РАСС Молдовеняскэ) bola autonómna republika v sústave Ukrajinskej SSR, ktorá existovala od 12. októbra 1924 do 2. augusta 1940. Jej súčasťou bola ľavá časť dnešného Moldavska (Podnestersko) a časť dnešnej Ukrajiny. Hlavným mestom autonómnej republiky bolo mesto Balta (dnes ukrajinské mesto) a od roku 1929 – Tiraspol, ale za oficiálne hlavné mesto republiky sa považoval Kišiňov, v tom čase na území Besarábie. Republika sa delila na 11 oblastí s rozlohou 8 828 km².

V roku 1940 po pripojení Besarábie k Sovietskemu zväzu sa Podnestersko spoločne s Besarábiou stali súčasťou novej Moldavskej sovietskej socialistickej republiky a severné oblasti Moldavskej ASSR súčasťami iných oblastí Ukrajinskej SSR.

Moldavská ASSR bola vytvorená na základe rozhodnutia Ústrednej volebnej komisie Ukrajinskej SSR zo dňa 12. októbra 1924 z častí Baltského a Odesského rajónu Odesskej gubernie a Tulského rajónu Podolskej gubernie. Západnou a juhozápadnou hranicou krajiny boli rieky Prut a Dunaj. Takto bola súčasťou republiky aj Besarábia, ktorá bola v tom čase okupovaná Rumunskom.

Ekonomika a poľnohospodárstvo Moldavskej ASSR malo predovšetkým agrárny charakter. Hlavnými odvetviami bolo vinohradníctvo, výroba vína, na černozemiach sa pestoval tabak, kukurica, pšenica, raž a vyrastala slnečnica.