Preskočiť na obsah

Protisvit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Protisvit je mierne zjasnenie zodiakálneho svetla na oblohe v mieste ležiacom oproti polohe Slnka. Dá sa pozorovať za tmavých nocí pri mimoriadne dobrej viditeľnosti aj vizuálne ako slabý difúzny oblak. Cen­trum protisvitu leží približne 3° západne od antisolárneho bodu. Jeho farba je o niečo červenšia ako farba slnečného svetla. Maximálna povrchová jasnosť je rovnocenná s jasnosťou asi 200 hviezd desiatej hviezdnej veľkosti, rozložených na jed­nom štvorcovom stupni oblohy. Protisvit možno identifikovať maximálne do vzdialenosti 20° od jeho centra. Vznik protisvitu sa vysvetľuje odrazom a rozptylom slnečného svetla od pracho­vých častíc medziplanetárnej hmoty, koncentrovaných k ro­vine ekliptiky a vyvolávajúcich zodiakálne svetlo. Zotr­vávanie častíc v antisolárnom bode nie je jednoznačne vysvetlené. Kvázistabilná konštelácia čiastočiek medzi­planetárnej hmoty môže byť výsledkom ich sústredenia do antisolárneho libračného bodu sústavy Slnko-Zem alebo interakcie častíc medziplanetárnej hmoty s molekulami plynov unikajúcich zo zemskej atmosféry a tvoriacich akýsi chvost Zeme smerom od Slnka. Vo svetovej literatúre sa pre protisvit používa nemecký názov Gegenschein.

Encyklopédia astronómie Tento článok alebo jeho časť obsahuje heslo z Encyklopédie astronómie s láskavým dovolením autorov a podporou SZA.