Redaktor:Pe3kZA/Pieskovisko
| Dolnonitrianska niva | |
| geomorfologická časť Podunajskej pahorkatiny | |
 Okolie Vinodolu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Nitriansky |
| Okresy | Nitra, Nové Zámky |
| Časť | Podunajskej pahorkatiny |
| Hranice | Žitavská pahorkatina, Žitavská niva, Hurbanovské terasy, Novozámocké pláňavy, Nitrianska tabuľa, Zálužianska pahorkatina, Nitrianske vŕšky, Stredonitrianska niva, Zobor |
| Mestá | Nitra, Ivanka pri Nitre, Bánov, Komjatice, Šurany |
| Rieky | Nitra, Žitava, Malá Nitra, Kadaň |
| Súradnice | 48°11′02″S 18°11′20″V / 48,184°S 18,189°V |
| Najnižší bod | južný okraj územia |
| - výška | cca 115 m n. m. |
   Poloha územia v rámci Slovenska
| |
  Poloha územia v rámci Nitrianskeho kraja
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Dolnonitrianska niva[3] je geomorfologická časť Nitrianskej nivy, podcelku Podunajskej pahorkatiny.[4] Zaberá územie medzi Nitrou a Novými Zámkami.[5]
Polohopis[upraviť | upraviť zdroj]
Niva sa nachádza v strednej časti Podunajskej pahorkatiny a zaberá južnú tretinu podcelku Nitrianska niva. Rovinaté územie je pokračovaním severne susediacej Stredonitrianskej nivy, západne nadväzuje podcelok Nitrianska pahorkatina s časťami Nitrianske vŕšky, Zálužianska pahorkatina a Nitrianska tabuľa. Južne leží Podunajská rovina a jej časť Novozámocké pláňavy, východne opäť nadväzuje Podunajská pahorkatina časťou Hurbanovské terasy, podcelkom Žitavská niva a Žitavská pahorkatina a na severovýchode okrajom susedí Tribeč s podcelkom Zobor.[4] Os územia tvorí rieka Nitra, ktorú kopíruje Malá Nitra a dolným tokom tu zasahuje aj Žitava a potok Kadaň.[6]
Dolnonitrianska niva sa tiahne okresmi Nitra a Nové Zámky v Nitrianskom kraji a z významných sídiel tu ležia mestá Nitra a Šurany a obce Ivanka pri Nitre, Bánov či Komjatice.[6]
Doprava[upraviť | upraviť zdroj]
Zo severu na juh vedie nivou Nitry cesta I/64 z Nitry do Komárna, ktorá dopravne obsluhuje okolité obce. Cestu lemuje aj železničná trať Nové Zámky – Nitra, ktorú v Šuranoch križuje trať do Zvolena, z ktorej následne odbočuje aj trať do Zlatých Moraviec. Južnou časťou vedie aj cesta II/580 do Podhájskej, no regionálnym dopravným uzlom je mesto Nitra, ktorou vedie cesta R1 z Trnavy do Zvolena, súbežná cesta I/65 a cesta I/51 do Levíc.[1]
Chránené územia[upraviť | upraviť zdroj]
V tejto časti Podunajskej pahorkatiny leží prírodná rezervácia Torozlín, Veľký les, Čierna voda a Lipovský park, prírodná pamiatka Meander Chrenovky a Potok Chrenovka a chránený areál Komjatický park.[6]
Turizmus[upraviť | upraviť zdroj]
Rovinatá časť Podunajskej pahorkatiny patrí medzi turisticky pokojnejšie oblasti. Atraktívne je okolie Nitry, odkiaľ vedie 
červeno značená Ponitrianska magistrála na Zobor, no tiež viaceré architektonické pamiatky. Na južnom okraji je v blízkosti obce Nitriansky Hrádok významná archeologická lokalita Zámeček.[6] Rovinatá krajina poskytuje vhodné podmienky na cykloturistiku, nakoľko nivou vedie Ponitrianska cyklomagistrála a niekoľko ďalších lokálnych cyklochodníkov.[7]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť. Chyba citácie Neplatná značka
<ref>; názov „AA“ je použitý viackrát s rôznym obsahom - ↑ In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, dostupné v archíve.
- ↑ Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
- ↑ a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
- ↑ Tematické mapy - 11 Geomorfologické členenie Slovenska (Kočický, Ivanič) [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c d mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-06-10]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
Toto je článok o vrchu nad obcou Leštiny. O rovnomennom vrchu nad Hutami pozri Holica (vrch v Chočských vrchoch; 1339,8 m n. m.).| Fatrová | |
| vrch | |
 Fatrová v strede
| |
| Štát | Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obec | Liptovský Trnovec |
| Časť | Sivý vrch |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Západné Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 445,9 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′52″S 19°36′47″V / 49,1811°S 19,613°V |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | neprístupný |
 Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Fatrová (1 445,9 m n. m.[1]; poľ. Fatrowa) je vrch v Západných Tatrách na Slovensku.[1] Leží nad Suchou dolinou, nad obcou Bobrovček, približne 11 km severne od Liptovského Mikuláša.[2]
Poloha[upraviť | upraviť zdroj]
Nachádza sa na juhozápadnom okraji Tatier, v geomorfologickom podcelku Západné Tatry a ich časti Sivý vrch.[3] Vrch leží na katastrálnom území obce Liptovský Trnovec v okrese Liptovský Mikuláš a v Žilinskom kraji.[4] Najbližšími sídlami sú južne situované Jalovec, Bobrovček a Liptovské Beharovce, juhozápadne ležiace Liptovské Matiašovce a Kvačany, severozápadne Huty a juhovýchodne Žiar.[1] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina.[2]
Opis[upraviť | upraviť zdroj]
Fatrová sa nachádza v južnej časti rázsochy, vedúcej južným smerom zo Sivého vrchu (1 805 m n. m.) v hlavnom hrebeni Západných Tatier a je súčasťou vetvy, vybiehajúcej na západ z vrchu Babky (1 566 m n. m.). Táto sa tu ďalej rozdeľuje na dve vetvy, západnú na Kamenné (1 018 m n. m.) a juhozápadnú, vedúcu na Opálenicu (1 274 m n. m.). Severným smerom sa svahy zvažujú do doliny Huňová, ktorou vodu odvádzajú prítoky Huňovej do Suchého potoka a Kvačianky, rovnakým smerom prúdi aj voda zo západných a južných častí.[1]
Západným smerom leží Sokol (1 316 m n. m.), Babky (1 566 m n. m.), Mních (1 460 m n. m.), Žľaby (1 417 m n. m.) a Malá Kopa (1 637 m n. m.), severným sa nachádza Veľká Kopa (1 648 m n. m.), Ostrá (1 764 m n. m.), Suchý vrch (1 477 m n. m.), Biela skala (1 316 m n. m.) a Huňová (1 095 m n. m.), západným Holica (1 340 m n. m.), Kamenné (1 018 m n. m.) a Ostrý vrch (1 128 m n. m.) a južným Opálenica (1 274 m n. m.) a Roveň (1 268 m n. m.).[1] Vrcholom vedie značený turistický chodník.[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady[upraviť | upraviť zdroj]
Lesný porast na čiastočne skalnatom vrchole[5] umožňuje len obmedzený rozhľad. Z vhodných častí sú viditeľné okolité vrcholy Západných Tatier a okolité doliny, výnimočne aj Oravské Beskydy, Oravská Magura, Skorušinské a Chočské vrchy, Malá a Veľká Fatra a časť Nízkych Tatier.[6]
Prístup[upraviť | upraviť zdroj]
Na Fatrovú nevedie značená turistická trasa, preto vrchol ležiaci v národnej prírodnej rezervácie Suchá dolina je turisticky neprístupný. Najľahší prístup vedie hrebeňom z vrchu Babky (1 566 m n. m.).[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e TM 112 Západné Tatry – Roháče (10. vydanie, 2024) – Turistické mapy VKÚ [online]. vku-mapy.sk, [cit. 2024-05-25]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-05-27]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-05-26]. Dostupné online.
Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]
- Západné Tatry
- Sivý vrch (geomorfologická časť)
- Tatranský národný park
- Sivý vrch (národná prírodná rezervácia)
- Zoznam vrcholov v Západných Tatrách
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]