Portál:Česko

S portálom je prepojených 6 452 článkov.

Český portálupraviť

Štátny znak Českej republiky

Česko, dlhý tvar Česká republika, je vnútrozemský štát v strednej Európe. Nezávislosť získalo rozdelením Česko-Slovenska v roku 1993. Susedí na západe s Nemeckom, na severe s Poľskom, na juhovýchode so Slovenskom a na juhu s Rakúskom. Česko tvoria Čechy, Morava a české Sliezsko. Od 1. mája 2004 je Česko členom Európskej únie.

Prvé doklady o osídlení Česka v podobe artefaktov siahajú až do staršej kamennej doby, zhruba 28 000 rokov pred Kristom. Od 3. storočia pred Kr. obývali Česko Kelti, začiatkom 1. storočia prišli na územie Čiech germánske kmene. Nedávne archeologické nálezy svedčia o tom, že sa rímske légie v 2. storočí na pár rokov dostali až na strednú Moravu k dnešnému Olomoucu.

V 6. storočí na územie dnešného Česka prišli slovanské kmene. V 7. storočí sa ich časť stala súčasťou Samovej ríše. V 9. storočí slovanské kmene na Morave vytvorili Veľkú Moravu. Čechy sa zjednotili ku koncu 10. storočia pod vedením dynastie Přemyslovcov. Územný rozsah približne zodpovedajúci dnešnému bol dosiahnutý v prvej tretine 11. storočia, po pripojení dnešnej Moravy a o niečo neskoršom dobytí Opavska.

Celé dnešné územie štátu patrilo medzi rokmi 1002 – 1806 k Rímsko-nemeckej ríši (teda takmer počas celej jej existencie). Okrem toho Česko, podobne ako Uhorsko (a teda aj Slovensko), v rokoch 1526 – 1918 patrilo k habsburskej, teda rakúskej monarchii, a tým pádom bolo v rokoch 1804 – 1867 zároveň súčasťou Rakúskeho cisárstva a následne v rokoch 1867 – 1918 Rakúsko-Uhorska.

V roku 1918 sa Česko stalo súčasťou Česko-Slovenska. Česko bolo súčasťou Česko-Slovenska do roku 1939, kedy vznikla prvá Slovenská republika. Po 2. svetovej vojne bolo Česko-Slovensko obnovené a dostalo sa do sféry vplyvu Sovietskeho zväzu. V roku 1989 nežná revolúcia ukončila komunistický režim a Česko-Slovensko sa stalo opäť demokratickým štátom. 1. januára 1993 vzniklo samostatné Česko, jeden z nástupníckych štátov Česko-Slovenska. Stalo sa tak po 75 rokoch existencie spoločného štátu Čechov a Slovákov, na základe ústavného zákona schváleného Federálnym zhromaždením Česko-Slovenska.

10. júnupraviť

Vladimír Dlouhý

V Česku má meniny Gita.

1348 – bol položený základný kameň hradu Karlštejn
1901 – narodil sa Antonín Bečvář, český astronóm a klimatológ († 1965)
1942 – nemeckí nacisti zrovnali so zemou obec Lidice
1949 – narodil sa Karel Zich, český spevák, skladateľ a hudobník († 2004)
1951 – narodila sa Marcela Holanová, česká speváčka
1958 – narodil sa Vladimír Dlouhý, český herec († 2010)

všetky...ďalšie výročia...

Odporúčaný článokupraviť

Svetové dedičstvo UNESCO

Arcibiskupský zámok Kroměříž je pôvodne renesančný, neskôr barokovo prestavaný zámok nachádzajúci sa v historickom centre okresného mesta Kroměříž v Zlínskom kraji.

História zámku ako rezidencie olomouckých biskupov a sídla ich manskej organizácie je úzko spätá s históriou tunajšieho biskupstva a arcibiskupstva a poddanskej obce olomouckých biskupov, ktorá bola na konci 13. storočia (r. 1290) biskupom Dětřichom z rodu Vítkovcov povýšená na mesto.

Pôvodne sa na tunajšom mieste rozkladalo veľkomoravské hradisko. V 11. storočí tu vznikol dvorec, na ktorom sídlilo olomoucké údelné knieža Oto II., ktorý ho spolu s priľahlou obcou predal olomouckému biskupovi Jánovi II. Na základoch dvorca dal v polovici 13. storočia vystavať biskup Bruno zo Schauenburgu svoje opevnené sídlo a obec sa zmenila na mesto chránené pevnými hradbami.

Počas husitských vojen kroměřížsky hrad značne utrpel, keď ho v rokoch 1423 a 1432 dvakrát obsadili vojská kališníkov. Až koncom 15. storočia sa biskup Stanislav Turzo (v úrade 1497 – 1540) pričinil o jeho obnovu a súčasne o prestavbu na ranorenesančný zámok, štvorkrídlovú budovu s centrálnym nádvorím.

celý článok...

ďalšie odporúčané články...

Osobnosť týždňaupraviť

Prof. Ing. Václav Klaus, CSc., Dr. h. c. (* 19. jún 1941, Praha, Česko) je český politik. Pôvodne bankový úradník a prognostik; po novembri 1989 minister financií Česko-Slovenska, v rokoch 1992 – 1997 český premiér, neskôr predseda Poslaneckej snemovne ČR a v rokoch 2003 – 2013 prezident Českej republiky.

Klaus bol v Občianskom fóre jednou z prvých osobností z iného okruhu ako disidentského a umeleckého. Už veľmi skoro sa Klaus dostal do názorových stretov s vedúcou osobnosťou OF Václavom Havlom. V decembri 1989 sa stal česko-slovenským ministrom financií, nominovaným OF do vlády Mariána Čalfu. Na konci roku 1990 sa stal predsedom Občianskeho fóra, čo bolo potom vnímané ako porážka predchádzajúceho liberálne-sociálneho vedenia. Klausovi sa jeho koncepcia OF ako pravicovej strany (v kontraste s predstavou široko stredového „hnutia“) nepodarilo spočiatku presadiť. V januári 1991 získal Klaus pre svoju predstavu fungovania strany aj zmien vo vláde ešte silnejšiu podporu delegátov ďalšieho zjazdu, ale pokračujúce nezhody viedli k zániku OF v apríli roku 1991, respektíve k rozštiepeniu na Občiansku demokratickú stranu (ODS) a Občianske hnutie (OH). Klaus bol jedným zo spoluzakladateľov ODS, zamýšľanej a budovanej ako strana s jasnou štruktúrou a pravicovým politickým programom. Naopak OH bolo skôr ľavicovo-liberálne a aj názov vyjadroval odpor k negatívne vnímanej straníckosti.