Portál:Fínsko
Fínsko (po fínsky: Suomi, po švédsky: Finland), dlhý tvar Fínska republika je severský štát v severovýchodnej Európe, ktorý omýva Baltické more na juhozápade, Fínsky záliv na juhovýchode a Botnický záliv na západe. Fínsko susedí na súši s Ruskom na východe, Švédskom na severozápade s Nórskom na severe a na mori má spoločnú hranicu naviac s Estónskom. Pod fínsku suverenitu tiež patrí súostrovie Ålandy na juhozápad od pobrežia, ktoré však má rozsiahlu autonómiu. Od roku 2004 sú členom EÚ.
Fínsko je krajinou tisícich jazier a ostrovov, presnejšie 187 888 jazier a 179 584 ostrovov. Jazero Saimaa je piate najväčšie v Európe. Fínska krajina je prevažne rovinatá s nízkymi kopcami. Najvyšším bodom je Haltitunturi s výškou 1328 m nad morom. Nachádza sa severozápadnom výbežku Fínska. Okrem mnohých jazier krajine dominujú rozsiahle severské lesy, ktoré zaberajú asi 68 % súše, a trochu obrábanej pôdy. Prevažná časť ostrovov leží na juhozápade (súostrovie Ålandy) a pozdĺž južného pobrežia vo Fínskom zálive. Fínsko je jedným z mála štátov na svete, ktorého územie sa stále zväčšuje. Od konca poslednej doby ľadovej sa plocha krajiny vďaka izostatickému dvíhaniu každý rok zväčšuje o zhruba 7 km2.
Odporúčaný článok Dejiny Fínska sú dejinami Fínov alebo fínskeho štátu, ktoré boli veľmi ovplyvnené vzťahmi so susediacimi krajinami. Pôvod Fínov je nejasný a kontroverzný. Posledné genetické výskumy ukazujú, že ich predkovia zrejme pochádzali zo strednej Európy. Tak či onak, Fínsko bolo osídlené zhruba 8500 rokov pred Kr. Z tohto obdobia sa totiž našli prvé archeologické nálezy. V stredoveku bolo súčasťou Švédska. Od 18. storočia bolo trikrát prevzaté Ruskom a v 20. storočí muselo Fínsko čeliť komplikovanému postaveniu v medzinárodnej politike pre tesné susedstvo so Sovietskym zväzom. Fínčina a lapončina sú ugrofínske jazyky. Nepatria medzi indoeurópske jazyky, ale medzi uralské. Fínčine najpríbuznejší ešte bežne používaný jazyk je estónčina. Spolu patria do podskupiny baltsko-fínskych jazykov. Ostatné ugrofínske jazyky sú im oveľa vzdialenejšie. Pôvod Fínov a ich jazyka je stále dosť sporný. Obyčajne sa za ich pravlasť považuje západná alebo stredná Sibír. Niekedy sa za ich pravlasť ale považuje veľká oblasť medzi riekou Volgou a Škandináviou.
Osobnosť mesiaca Tove Marika Janssonová (* 9. august 1914, Helsinki, Fínsko – † 27. jún 2001, Helsinki) bola fínska spisovateľka píšuca švédsky, maliarka a ilustrátorka kníh pre deti, autorka populárnych príbehov o rodine trollov Muminovcoch. Narodila sa v Helsinkách ako prvé dieťa detskej ilustrátorky Signe H. Janssonovej a sochára Viktora Janssona. Jej súrodenci boli taktiež umelci – brat Pier Olof bol fotografom a druhý brat Lars bol zas autorom komiksov. Detstvo prežila sčasti na letnom byte v Porvoo, vzdialenom asi 50 km od Helsínk. Toto mesto sa nachádzalo na ostrove vo Fínskom zálive, a väčšinu svojho dospelého života prežila na ostrove Klovharu, neďaleko mesta Porvoo. Vďaka tomu sa more stalo pre ňu bohatým zdrojom inšpirácie a jej celoživotnou láskou. Tove študovala v Helsinkách (Graphic School of the Finnish Art Academy 1933 - 1937), Štokholme (Stockholm Art School 1930 - 1933) a Paríži, no hlavne veľa cestovala po Európe. Svoju kariéru začala ako maliarka. Štýl jej maľby sa časom menil (prešla od klasického impresionizmu až po abstraktnú modernu) a hoci sa preslávila najmä ako spisovateľka, maľovala celý svoj život. Od 30. rokov až do roku 1953 pracovala ako karikaturista pre časopis Garm. Počas 2. svetovej vojny venovala veľké úsilie a mnoho času politickej protifašistickej karikatúre. Tu sa zrodila aj prvá kresba Mumina – bol to akýsi charakteristický grafický prvok jej podpisu.
Kraje
Články Fínsko · Laponsko · Ålandy · Dejiny Fínska
Vedeli ste, že...
Obrázok
Miesto a zoznam týždňa Lappeenranta (švéd. Villmanstrand) je mesto v juhovýchodnom Fínsku, v kraji Južná Karélia. Leží na brehu jazera Saimaa asi 30 km od hranice s Ruskom. Mesto malo k 31. marcu 2010 71 913 obyvateľov čo ho radí na trináste miesto medzi najväčšími mestami Fínska. Má rozlohu 1 723,76 km² z čoho 290,22 km² tvoria vodné plochy.
Kategórie
Najnovšie články Uusikaupunki · Vesijärvi · Ridnitšohkka · Keski-Pohjanmaa · Akaa · Laponsko (Fínsko) · Päijänne · Západné Fínsko · Pielinen · Oulujärvi · Keitele · Puula · Näsijärvi · Kallavesi · Höytiäinen · Alavus |
Prírodné a technické vedy, veda a technika
Humanitné a spoločenské vedy, život a spoločnosť
Geografia